Láska si nájde svoju cestu 20 ( KONIEC )

9. dubna 2008 v 15:03 | baška |  Moja tvorba-príbehy
tála na chodbe a premýšľala. "Ako mi chýbajú jeho bozky," musela si priznať a šla domov. Pozrela na bloček a začala písať. Tento krát ho nebude karhať, ani žiadne výčitky či bolesť. Jednoducho mu napíše ako jej chýba a hlavne, že ho chce znova držať v objatí.

Nasledujúce tri dni obsah bločku nebol iný. Samé sladké slová, prísľuby a radosť. Vždy mu dala vedieť kedy dopísala a on si preň ochotne prišiel. V piatok sa ale zdržal dlhšie, chcel ju vidieť a počuť jej pekný hlas a tak sa schúlili na schodoch a tešili sa zo stretnutia. Rozprávali sa už hodinu, keď zmenili tému na ich budúcnosť.
"Kedy to chceš Milke povedať?" nevinne sa spýtala Barbora. Vedela, že naruší to príjemné ticho, ale bolo to veľmi dôležité. Čím dlhšie odkladá rozchod, tým dlhšie bude ona čakať.
"Ja ... neviem ako jej to povedať," priznal sa Peter a pozrel do jej modrých očí.
"Jednoducho, stačí jej to povedať," nechápala a obzrela si jeho tvár. Ten sa len pozrel von, ako keby tam hľadal odpoveď alebo odvahu.
"Nie je to také ľahké!"
"Ale som nou ti to nerobilo problém, tak prečo teraz," to už zo zodvihnutým obočím žiadala vysvetlenie.
"Ide o to, že keď sa aj s nou rozídem hneď a začnem s tebou znova chodiť, nájdu sa ľudia, ktorý nám veľmi ublížia."
"Ublížia? Nechápem," kľakla si pred neho a tvárou sa skoro dotýkali.
"Budú mať blbé reči a .....," nedokončil.
"Ale mňa nezaujímajú názory iných, je mi to ukradnuté, hlavne, že budeme znova spolu," zobrala mu tvár do dlaní a zadíval sa na neho. Peter mal už pocit, že ho pobozká, ale nestalo sa tak. Cúvla a čakala na reakciu. Prišla ale iná.
"Prečo si to nespravila?" jemne povedal. Prekvapene pozrela, no potom jej to došlo.
"A čo myslíš?" zatvárila sa nevinne a predstierala, že nevie o čom hovoril.
"Vieš na čo myslím, bozk," ani nežmurkol a pozoroval každý jej sval.
"Neviem, či je to správne ....," položil jej prst na ústa aby ju umlčal.
"Ide skôr o to, či to chceš a čo ti v tom bráni," a zložil prst.
"Áno chcem, ale nechcem Milku zraniť, preto čakám," namietla, ako keby ho v tom chcela popohnať.
"Ale nič ti v tom iné nebráni, ani teraz."
"Nie," vydýchla zo seba.
"Tak načo čakáš," povzbudil ju a nechal sa prekvapiť čo spraví. Barbora sa k nemu priblížila a už chýbalo pár centimetrov, aby sa ich pery spojili.
"Neviem," sklonila sa a darovala mu bozk. Opätoval jej ho a na chvíľu zabudli, že sú na chodbe, niekde v paneláku. Bol tam jeden pre druhého a to im bohato stačilo.
Nakoniec sa do hodinky rozlúčili a odišli len zo spomienkami.

O dva dni nato v nedeľu jej napísal správu. Nemohla odmietnuť, keďže to znelo ako rozkaz. Pousmiala sa a tešila na prechádzku. Vraj sa niekde prejdú a porozprávajú. Pomyslela na Milku, ale že vraj dneska mu napísala, že nepríde za ním, tak sa aj potešila, že to oni dvaja môžu využiť. "Veď jedna malá prechádzka neuškodí, nie je to hriech," povedala si, otvorila skriňu dokorán hľadajúc najvhodnejšie ale zároveň pekné oblečenie. Presne na čas ju čakal pred vchodom a vybrali sa smerom, ktorý jej naznačil Peter. Čakala dlhú trasu, ale ani nie po desiatich minútach zabočili za zástavku, kde viedla poľná cestička popri koľajnici. Skoro nikto tadiaľ nechodieval, tak sa ničoho nemuseli báť. Neskôr zišli z cesty a cez trávu si brodili cestičku za malý kopček.
"Tu občas zájdeme ako partia, je tu dobre a nikoho na dohľad," žmurkol na ňu a sadol si do mäkkej trávy naznačujúc jej nech spraví to isté.
"Aha, takže toto je nové hniezdočko partie, pekné, tiché," a usalašila sa k nemu.
Všade na okolí cvrčkali kobylky, vtáci si rapotali svoje a dvaja zaľúbenci sa neviazane rozprávali.
Peter sa nahol k Barbore a venoval jej dlhý bozk. Tá neodolala a darovala mu tiež. Z dvoch bozkov nakoniec vznikali ďalšie a ďalšie. Ako sa tam tak objímali na tráve, popri cestičke sa vliekli tri dievčatá. Boli zaujaté rozhovorom o Milkinom trápení.
"Milka, ale ak nie si s ním šťastná alebo ho ty ním nedokážeš spraviť, tak načo ste spolu," Zuzka sa snažila prehovoriť do duše Milky, ktorá sa musela očividne veľmi trápiť. Chcela jej naznačiť, že si to trápenie zbytočne sama predlžuje a dokonca začínala tušiť, že je s Peťom len kvôli tomu, že sa jej páči a nie, že ho ľúbi. To sa jej nepáčilo a tak sa snažila ako mohla.
"Myslíš si? Tak prečo je on stále som nou, Lucia čo na to hovoríš ty?," obrátila sa na ňu. Lucia nevedela čo povedať. Bolo jej Milky ľúto, ale nevedela jej vysvetliť svoj názor.
"Milka, ja neviem, ak sa ti páči, tak nemáš čo riešiť," vytiahla zo seba Lucia.
"Krása nie je všetko vo vzťahu, po dlhšom čase by si si to aj tak uvedomila, že tam chýba niečo oveľa viac," protestovala Zuzka zazerajúc na Luciu a naďalej sa snažila prehovoriť Milke do duše. Zastali rovno pred kopčekom a vliekli sa cez trávu zaň.
"Počujete to? Niekto tam je, predbehli nás," Zuzka ako prvá zbystrila zvuk a začala mať zlé tušenie a tak rýchlo reagovala, "zostaňte tu, idem sa nenápadne pozrieť. Našťastie ju poslúchli a zostali stáť. Namierila si to rovno za kopček, kde uvidela párik v objatí. Už sa chcela obrátiť, že nejde vyrušovať, keď sa znova prizrela a skoro jej oči vypadli, "bože, ja asi zle vidím! Zase mám čo napravovať! Len ako ich na seba upozorním, bože ide sem Milka," horlivo premýšľala Zuzka a asi prvý krát nevedela čo robiť.
"Nechoďte sem!" zakričala na Milku a Luciu držiac si ruku pred ústa akože šepká, ale aby to začul aj párik. Milka sa naozaj zastavila, no začala aj ona tušiť, nabrala pri kroku v pred. To už párik sa od seba oddeľoval, lebo hneď po tom výkriku zbadali Zuzku, až sa preľakli.
Keď párik sledoval Zuzkin pohľad za kopec, tušili, že to nebude ľahké, že tam určite je Milka. Aj sa tak stalo. Tá vybehla z poza kopca ako strela a zadívala sa na párik. Barbora sa zhlboka nadýchla na svoju obranu, ale na veľké počudovanie sa Milka obrátila naspäť. Peter bleskovo za ňou vyštartoval, aby sa jej ospravedlnil. Mal čo robiť aby ju dohnal. Keď sa mu to podarilo, tak ju nasilu obrátil k sebe.
"Vypadni!" skríkla Milka.
"Počkaj, vysvetlím ti to!" stále ju držiac, prehovoril tichým hlasom.
"A čo? Veď je to každému jasné!" neprestávala kričať, "nechcem vás vidieť, si len kurevník a ona kurva! Zadrhnite sa spolu!" vytrhla sa mu a kráčala preč. Vedel, že teraz nič neporieši a tak ju nechal odísť. Otočil sa smerom k ostatným babám, ktoré sa prizerali tomuto divadielku. Lucia ani neprehovorila, len sa na všetkým pozrela a tiež odišla za Milkou. Tie dve vždy držali spolu.

"To ste si fakt vybrali najvhodnejšie miesto," povzdychla Zuzka.
"Je to moja vina, nemal som nás sem vodiť," smutne sa obviňoval Peter, "dneska nemala prísť, tak som nečakal, že sa tu objaví."
"Napísala ti, že nepríde za tebou a nie že nepríde do mesta," Zuzka pokrútila hlavou a pozrela na Barboru. Stále ticho stála a kukala do zeme. Veľmi dobre vedela na čo myslí a že ju to bude zožierať.
"Baška si v pohode?" spýtala sa jej nakoniec.
"Dobre vieš Zuzka, že nie, ale na druhú stranu som šťastná," to už pribehla k Petrovi a hodila sa mu okolo krku, "lebo môžem byť s Peťom a už sa nemusíme skrývať. Už nikomu nedovolím nás oddeliť. Nikomu." A vtisla mu bozk.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama