Stonajúce lepky

24. února 2008 v 14:14 | baška |  Záhady, duchovia
Okolo roku 1600 postihlo tri sestry Griffithové z Burton Agnes Hall v anglickom Humberside veľké nešťastie - najmladšiu z nich, Anne, ťažko zranil lupič. Tá si na smrteľnej posteli od sestier vyžiadala sľub, že jej odtrhnú hlavu a postavia ju doma v izbe na stôl. Sestry súhlasili, po smrti ju však pochovali a jej posledné želanie nesplnili. Krátko nato sa po dome začalo rozliehať čudesné stonanie, ktoré vyhnalo služobníctvo. Až keď dali sestry Annino telo vybrať z hrobu a jej lebka sa vrátila do domu, hrozivé zvuky prestali.
O nejaký čas istá slúžka lebku vyhodila na voz. Kone sa ihneď začali vzpínať a dom sa otriasal v základoch - až kým sa lebka nevrátila na pôvodné miesto. Aj ďalšie pokusy zbaviť sa jej sa skončili podobne hrozivo. Nakoniec ju zamurovali do steny, kde odpočíva dodnes.
Burton Agnes Hall
Úcta k lebkám, pokladaným za sídlo duše, je tradícia prameniaca z čias Keltov, ktorí hlavy porazených nepriateľov vždy stínali a starostlivo uchovávali. Kuriozity ako stonajúce lebky neskôr v Anglicku považovali za rodové talizmany. Ak ich niekto vyniesol z domu, údajne spôsobovali podobné nevysvetliteľné javy ako takzvaní poltergeisti, teda hrmotiaci duchovia.
Pred smrťou v roku 1670 vyslovil Theophilus Broome z Chilton Cantelo v kniežatstve Somerset želanie, aby jeho hlava zostala na gazdovstve. John Collinson vo svojich Dejinách a starožitnostiach somersetských (1791) hovorí o tom, že noví obyvatelia domu sa neskôr mnoho ráz pokúšali lebku pochovať, vždy im v tom však zabránili "hrôzostrašné zvuky, vypovedajúce o smútku a nespokojnosti".
Stonajúca lebka z Wardley Hall nedaleko Manchestru patrila údajne Rogerovi Downesovi, tulákovi zo 17. storočí, ktorého smrteľne poranil na hlave strážnik počas zrážky na Londýnskom moste. Hlavu potom doručili jeho sestre do Wardley. Traduje sa, že vybratie lebky z výklenku v stene vyvolá búrku.
Wardley Hall
Stonajúca lebka z dorsetského Bettiscombe Manoru vraj zasa patrila sluhovi rodiny Pinneyovcoc, ktorý pochádzal odkiaľsi z Malých Antíl. Podľa legendy ten, kto lebku odstráni, do roka umrie, a dom sa bude striasať v základoch. Jeden z nových obyvateľov miestneho gazdovstva lebku raz hodil do rybníka, vzápätí ho však videli, ako ju loví hrabľami, pretože ho začali prenasledovať hrôzostrašné zvuky.
Bettiscomb Manor
Napriek všetkým pestro vykresleným príbehom však lebka vo Wardley Hall pravdepodobne nepatrila Rogerovi Downesovi, ktorý zomrel roku 1676, ale najskôr benediktínskemu misionárovi otcovi Ambrosovi Barlowovi, ktorého roku 1641 popravili v Manchestri.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama